Biskup  Pavel Peter GOJDIČ‚OSBM - mučeník

Na slovko s administrátorom ...
Používa technológiu imagePreložiť
Používa technológiu imagePreložiť
 


Kto som, prečo práve táto webstránka

 

 o blahoslavenom    episkopovi-mučeníkovi     Pavlovi    Petrovi      Gojdičovi,OSBM

a jeho pomocnom - blahoslavenom episkopovi ThDr. Vasilovi Hopkovi.

  

  

 

      Narodil som sa na severnej Morave v meste Ostrava. Otec pochádzal z rusínskej roľníckej rodiny,  bol Rusín, mamka bola Češka. Krst som prijal v cirkvi Husitko-bratskej a už tu mi bolo asi dané do vienka, že moja láska sa neskôr zapálila k Východnej cirkvi, k jej obradu a nádhernému liturgickému spevu gréckokatolíkov.

     Pred nástupom na moju školskú dochádzku, našu rodinu vietor zavial, alebo to bola možno aj Božia vôľa.Vďaka starej mame, ktorá milovala svoju vieru, Cirkev a ktorá ma brávala na liturgie do miestneho malého chrámu, sa vo mne rodila táto láska ku gréckokatolíckej cirkvi, obradu v prekrásnom staroslovenskom jazyku. Samozrejme, mal som aj vynikajúceho učiteľa, neskôr svojho duchovného otca a priateľa. Tou osobou bol dnes už nebohý  /Rusín/  jeromonach o. Marián Ján Potáš,OSBM   z rehole otcov Baziliánov. Príprava na prvé sväte prijímanie, niekoľko desiatok strávených hodín v rámci príprav, rozhovory o Božej láske... to všetko bolo prvou fázou na neskoršie pôsobenia laika v tejto Cirkvi. Časte miništrovanie, chodenie s o. Mariánom po jeho filiálkach. Neskôr zasvätenie do liturgických spevov a príprav ako Kantora v jeho farnosti, ktorý je na pomoci každého kňaza pri speve počas rôznych liturgických obradov a celoročných sviatkov.

 

         

 

Počas stredoškolského štúdia nastáva intenzívna spolupráca s o. Mariánom nielen v oblasti spevu, ale aj  spoločných obradov, miništrovaní, či náuke o náboženstve a živote, z dejín našej Cirkvi. Tu som mohol a rád počúval, aj keď smutné spomienky, ktoré prežil o. Marián Potaš,OSBM, ale aj naši blahoslavení mučeníci, vladyka Pavel Peter Gojdič,OSBM a jeho pomocný episkop vladyka ThDr.Vasiľ Hopko.

 

    image

Foto ( so  zaslúžilou  umelkyňou  Máriou Mačoškovou , bývalou kolegyňou a dlhoročnou sólistkou PUĽS-u v Prešove ,dodnes v srdečnom  kontakte a spolupráci) 

Po ukončení strednej školy ma niečo inšpirovalo spraviť a využívať svoj hlas, ktorý je darom od Boha. A tak som sa prihlásil na konkurz do Podduklianského ukrajinského ľudového súboru, Ukrajinského národného divadla /dnes divadlo Alexandra Duchnoviča/ v Prešove. Konkurz som vyhral, teda úspešne splnil podmienky a bol som prijatý za člena speváckej zložky tohto jediného profesionálneho umeleckého telesa, ktoré sa zaoberalo kultúrou RUSÍNOV. 

 

  image 

  Foto  (  s Mons. Jánom  Hirkom -dnes emeritný episkop prešovský /vtedajší ordinár/ a o. Potášom,OSBM na slávnosti vo Vyšnom Orlíku - 1990)

 

       Tu sa mi naskytla príležitosť osobne sa zoznámiť s otcom ordinárom gréckokatolíckej cirkvi, neskorším biskupom Jánom Hirkom. Návštevy na bohoslužbách v Prešovskej katedrále boli na dennom poriadku. Osobitne som bol bližšie k našim rusínskym velikánom a mučeníkom, ktorí boli pochovaní v tejto katedrále. Tu vznikala aj pekná a vzácna mozaika spomienok na blahoslavených biskupov z úst o. Jána Hirku...

 

     image

Foto  ( s o.Potášom,OSBM  pri prvom sv. prijímani )

 

        Po odchode z Prešova a príchode do malej dedinky pri Svidníku s malým kamenným chrámom, pokračovala naďalej moja spolupráca v oblasti spevu, na pomoci pri práci v chráme s o. Mariánom Potašom. A  nielen tu, ale aj mimo okresu Svidník. Mnoho večerov strávených na Vyšnoorlickej starej fare, v chladných izbách, ale v prítomnosti človeka s veľkým a teplým srdcom. Tieto večery obohacovali môj duchovný život. Dopľňali moje vedomosti, spomienky na našich drahých biskupov-mučeníkov, ktoré zneli z úst. o. Mariána. Pri týchto slovách som neraz cítil  zimomriavky na chrbte. No nie zo strachu. Ale zo súcitu z veľkého utrpenia, ktoré zažil v období temna i sám o. Marián Potaš,OSBM. Bol veľmi skromný a nerád rozprával o sebe. A ak rozprával, tak vždy s úsmevom na tvári i keď jeho duša bola ranená. Otec Marián ma pripravoval na vstup do rehole Otcov Baziliánov a neskôr na teologické štúdiá.

   No náhla smrť môjho otca, zmenila moje životné plány v 20 rokoch môjho života. Vtedy som sa musel začať starať sám o seba. Práca na poli, starostlivosť o rodičovský dom, pretože rodičia už neboli na tomto svete. Postupne  zmena práce a zanechanie profesionálnej kariéry speváka.Neskôr  práca  v štátnej službe.  Zostala láska k našej Cirkvi, k spevu, spolupráca s redaktormi a týmom rusínskeho vysielania Radia Patria  /RTVS/ na príspevkoch zo života cirkvi a kultúry Rusínov, dnes  redaktor  RTVS ,  návšteva rôznych odpustových miest, modlitby, stretnutia s ľuďmi, ktorí poznali a pamätajú si otcov jepiskopov – mučeníkov bl. Pavla Petra Gojdiča,OSBM i ThDr. Vasiľa Hopku, ako aj šírenie odkazu našich bl. jepiskopov – mučeníkov.

 

image

Foto  (  v modlitbách pri hrobe  bl. vladyku  Pavla,OSBM - Prešov 17.júla  )

 

V roku 2006 po smrti tohto rusínskeho kňaza, s pohľadom na to, že odkaz veľkých synov gréckokatolíckej cirkvi, ale aj spomienky o. Potaša,OSBM by mohli byť postupne prezentované aj internetom, som sa rozhodol zriadiť na vlastne náklady tieto webové stránky. Postupne ich dopľňam a to čo získavam od pamätníkov, či už žijúcich  alebo ich príbuzných, zverejňujem pre tých, ktorí nemajú čas na čítanie kníh. Tak sa aj oni  môžu dozvedieť o osobnosti gréckokatolíckych episkopov - mučeníkov Pavlovi Petrovi Gojdičovi,OSBM a jeho pomocnom episkopovi ThDr. Vasilovi Hopkovi. Materiály na obidvoch webstránkach sú zverejňované tak ako som ich zozbieral, počul od svedkov obdobia temna, ale aj z vlastnej zbierky, tvorby, dokumentácie... Fotografie sú zverejňované aj z archívu po neb. o. Potášovi,OSBM. 

           V dnešnej dobe, kedy už časť pamätníkov opustila tento náš svet, zostávajú už len vzácne spomienky, dokumenty a fotografie. Tie by nemali byt zaprášené v archívoch rôznych inštitúcií, ale predovšetkým by mali patriť na popredné verejné miesta a mali by byť dostupné pre všetkých čitateľov. Takto sa môže naďalej šíriť odkaz, spomienky na takých vzácnych, jednoduchých a prostých Rusínov, akými boli naši episkopi – mučeníci. Ani vo svojich vysokých funkciách nikdy nezabudli na svoj biedny rusínsky národ, na svoju vieru a chránili postoje každého človeka bez rozdielu vierovyznania. „Cudzie si ctili a vážili, no svoje s veľkou láskou chránili a bránili.“

 

     Nuž aj tieto riadky na stránkach bl. Vladyku Pavla a Vasiľa, nech slúžia  na posilnenie, na odvahu prijatia každodennej skúšky, s ktorou sa stretávame na svojom pozemskom živote. Aby sme dokázali svoju ľudskosť, lásku s ktorou je tento svet omnoho krajším a pokojnejším. Učme sa to z odkazov a svedectiev od týchto veľkých mužov,  šírme medzi sebou pokoj, lásku, vieru a mierumilovnosť s odkazom na našich blahoslavených episkopov Pavla Petra Gojdiča,OSBM - muža zlatého srdca, otca sirôt a ThDr. Vasiľa Hopku - muža modlitby. Človek sa pominie, pocity a spomienky zaniknú, ale fotografia nám vždy pripomenie toho, koho sme milovali, kto nás miloval a za nás sa obetoval. Nech je tomu tak, aj na týchto web stránkach.

Milí čitatelia, svoje nápady, pripomienky, hodnotenia, či odkazy na poskytnutie dokumentov  alebo fotografií na uverejnenie môžete vyjadriť v sekcii Napíšte nám ... Prípadne mi napíšte na email /babjakt@gmail.com /.

Ďakujem za čas, ktorý venujete týmto webstránkam a myšlienkam, ktoré sú ich posolstvom.

Nech sú aj Vám nápomocné na načerpanie duchovných síl, ale aj poznania týchto osobnosti Gréckokatolíckej Cirkvi.

V Kristovej  láske administrátor webstránok  www.gojdic.wbl.sk   a  www.hopko.wbl.sk 

                                                                        

                                                                                                 Tomáš Michal BABJÁK, člen Spolku sv. Jána Krstiteľa

                                                                                                                                                                  (Obščestva sv. Joana Krestitela)


 

 

 

- redakcií  časopisu  SLOVO p. Mikulášovi Jančušovi ďakujem  za  tieto  milé a povzbudivé riadky zverejnené v  čísle 26, ročníku  42, rok 2010, strana  číslo 11.

image
TOPlist